Návrat
Mraky sú opäť mrakmi
a obloha zas je oblohou,
tráva ja znova trávou
a všetko je naplnené
tvojou slávou,
kúpe sa v slnka žiare,
stromy, ľudia,
aj ich tváre,
aj opar, čo stúpa
z vlhkého lesa,
akoby dnes jemne plesal,
hory chcú sa dotknúť
tvojich brán do neba
a v samom strede
tvojej lásky
celkom zázračne
a jednoducho
vtiahol si ma do seba
a necítiť už zlého útok,
odtiahol preč
čudný smútok,
čo staval srdcu okovy
a nenechal krídla lietať.
Trvaj vo mne,
zaplav ma celú,
zalej Svetlom
a budem ako Peter
kráčať s tebou po vode.
(jún 2010)